Work & Travel

Pošahaný život sťahuje slučku, s úsmevom na tvári hrdúsi krky. Zlatým šípom prebodne krvavé srdce - červený nápoj steká po mäse, ktoré smrdí spálenou kožou. A nikto nič necíti, lebo majú odrezané nosy. A všetci vidia všetko - oči nabodnuté na špáradlách. Sladká pochúťka pre slepých, čo hľadajú svetlo, ktoré je i tak len tieňom tmy. Perličkový kúpeľ červenej tekutiny obklopuje chromé telá, keď sa spájajú v tej spoločnej atmosfére smrti. S radosťou nám svieti tma.
V tomto krásnom opojení plávajú telá podávajúce pomocné ruky a pomocné nohy a náhradné srdcia.
Zavolajte psov! Ešte je tu kúsok mäsa! Tento je ešte celý! Zavolajte hyeny!!! A dravci života s radosťou žerú, prežúvajú každý centimeter nádeje! Na žive zostane len ten, kto je hyena - smradľavá, pažravá, egoistická ... ALEBO ŽEBY NIE?

Vychudnuté telo bezvládneho človeka márne hľadá nasýtenie - všetky duše sú už vypredané.

Stratený je v ríši slov,
utopený v mori hlások.
K pochopeniu každej vety
chýba mu vždy iba vlások.

Bielym mokom hasí požiar v hlave.
V mozgu horia bunky ako pravé tak i ľavé.
Úľavu mu poskytujú iba básne -
zopár rýmov a učenie hasne.

Závratne už končí,
chýba mu len malý krôčik.
Keď tu zrazu oko zočí
cibuľku a chutný bôčik.

No a kašle na učenie,
úplne už stratil nadhľad.
Z toho plynie poučenie:
„Kam sa hrabe rozum na hlad."